Tam, kde sa mesto skláňa pred vinohradmi a Malé Karpaty chránia každý nový deň, nie iba miesto na mape, ale domov vpísaný hlboko pod kožu. Tu každý chodník pozná naše kroky, každý strapec hrozna nesie pot predkov a vietor medzi lipami stále šepká mená tých, ktorí tu žili, milovali a svoje sny odovzdali ďalším generáciám. Tu sme sa prvýkrát nadýchli, tu vyrastajú naše deti a v hladine Vajnorského jazera sa odráža budúcnosť, ktorú spolu tvoríme. To nie sú iba ulice, domy a polia. Sú rukou suseda, ktorá ťa zachytí. Sú hlasom zvonov, ktorý ťa zavolá domov. Sú koreňmi, ktoré zostávajú, aj keď nás život odnesie ďaleko.